V prvom rade by sme chceli poukázať na to, že každý z nás je iný a jeho talent spočíva v niečom inom. Niekto je šikovný na matematiku, iný sa ľahko učí nové reči, niekomu ide fyzika… Nie je žiadna hanba, že vám napríklad práve učenie sa cudzích jazykov nejde. Nemali by ste to však vzdávať. Prečo? Poďme sa o tom porozprávať.
Existuje niekoľko už dávno prekonaných mýtov o učení sa dvoch jazykov naraz. Najstaršie pramene verili, že to vyvoláva istý druh schizofrénie alebo rozštiepenia osobnosti. Iné, novšie, zase tvrdili, že sa máme naučiť radšej jeden poriadne ako dva naraz. V dnešnej dobe však vieme, že to tak nie je. Naopak, vedci odporúčajú dvojjazyčne viesť deti už od mala. Aké sú ich dôvody?
Hneď prvým dôvodom je rast mozgu. Zväčšujeme si tak vitálne centrum reči, čím využívame potenciál svojho mozgu zase o niečo viac. Tým pádom dokonca odsúvame aj degeneratívne ochorenia mozgu, napríklad Alzheimerovu chorobu o niekoľko rokov. Bilingválne deti sú na starobu dementné až o 5 rokov neskôr. Tiež majú lepšiu pracovnú pamäť – tú, ktorá pracuje pri čítaní, počítaní z hlavy a iných úkonoch. Okrem toho sú bilingválne deti pozornejšie a vďaka tomu aj lepší poslucháči.
Hovorí vám niečo pojem multi-tasking? Presne ten rozvíjame u detí, keď ich od malička vedieme k dvom jazykom. Myseľ je totiž stále v pohotovosti a cvikom dokáže rýchlejšie prepínať z jednej úlohy (hovor nemecky) na druhú (hovor slovensky). Tieto detičky budú v budúcnosti schopné rozoznávať cudzie reči presnejšie ako tie, ktoré sa druhú reč začali učiť až v škole alebo v dospelosti. Sú zvyknuté odmalička rozoznávať rôzne znejúce hlásky, čo cibrí ich sluch.
Pre starších bude určite prínosný iný pohľad na svet, ktorý reč poskytuje. Vďaka nej spozná novú kultúru či dokonca môže začať vnímať svoju krajinu a materský jazyk úplne odlišným spôsobom.